História horských vodcov vo Vysokých Tatrách
150 rokov tradície
Spolok horských vodcov Vysoké Tatry vznikol v roku 1993 ako občianske združenie. Jeho vznik však nebol náhodný – opiera sa o dlhé tradície, ktoré boli opakovane prerušené politickými a spoločenskými zmenami.
Tak ako limba či kosodrevina odolávajú vetru, lavínam a nepriazni počasia, aj horskí vodcovia dokázali vzdorovať sociálnym a politickým búrkam. Vedenie ľudí do hôr prežilo rôzne režimy, zákazy aj obmedzenia – aby sa napokon vždy vrátilo ako slobodné povolanie.
Povolanie horského vodcu nevzniklo na základe rozhodnutia panovníka, úradu či zákona. Zrodilo sa z prirodzenej potreby spoločnosti – z túžby ľudí spoznávať hory a zároveň potreby byť na tejto ceste bezpečne sprevádzaný skúseným sprievodcom.
Pavol Rajtár
Kto sme ?
Časová os histórie
Od prvých výstupov na tatranské štíty až po medzinárodné uznanie – príbeh horského vodcovstva na Slovensku.
1660 – 1800
Obdobie neznámych vodcov
Prvé výpravy do Tatier si už v 17. storočí vyžadovali sprievod ľudí, ktorí dobre poznali horské prostredie. Boli to obyvatelia podhoria – zberači bylín, lovci kamzíkov či hľadači pokladov, ktorých si na túry najímali zvedavci a cestovatelia túžiaci objaviť tatranské štíty a doliny.
Ich mená sa však do histórie nezapísali – rozdielne spoločenské postavenie a nedostatočná dokumentácia spôsobili, že prvých horských sprievodcov dnes poznáme len nepriamo, prostredníctvom zápisov o výstupoch:
Rok 1664 – Juraj Buchholtz st. opisuje výstup na Slavkovský štít, počas ktorého ich viedol miestny pytliak – lovec kamzíkov.
Rok 1683 – Daniel Speer spolu so svojimi spolužiakmi vystúpil pravdepodobne na Kežmarský štít pod vedením učiteľa z Rakús.
17. august 1793 – Anglický vedec Robert Townson ako prvý podrobne opísal výstup na Lomnický štít, avšak mená jeho dvoch vodcov ostali nezaznamenané.
Práve v tomto období sa začína objavovať aj samotný pojem vodca pre osoby, ktoré sprevádzali výletníkov do hôr.
1797 – 1870
Neorganizovaná vodcovská činnosť
Rok 1797 priniesol dôležitý míľnik – výstavbou troch drevených zrubov vznikol základ prvej tatranskej osady Starý Smokovec, čo výrazne uľahčilo prístup do Tatranských dolín. Záujem o túry do hôr postupne rástol a s ním aj dopyt po službách skúsených sprievodcov – horských vodcov.
Počas tohto obdobia sa v historických záznamoch začínajú objavovať aj konkrétne mená vodcov, ktorí so svojimi klientmi vystupovali často na dovtedy nezdolané štíty. Jedným z najvýznamnejších záznamov je:
Rok 1840 – Eduard Blasy vystúpil ako prvý na vrchol Rysov, a to v sprievode horského vodcu Jána Rumana Driečneho st. zo Štôle.
Toto obdobie možno označiť ako začiatok formovania horského vodcovstva – ešte neorganizovaného, no už významného pre rozvoj turistiky a objavovania Tatier.
1871 – 1900
Organizovaná vodcovská činnosť
Významným impulzom pre rozvoj Tatier bolo spustenie Košicko-Bohumínskej železnice, ktorá výrazne zjednodušila prístup návštevníkom z rôznych častí Uhorska. Vďaka priaznivej klíme a liečivým účinkom vysokohorského prostredia začali vznikať ďalšie tatranské osady. Turistov a kúpeľných hostí pribúdalo, no chýbala organizovaná infraštruktúra a kvalitné služby.
Pre pozdvihnutie regiónu Podtatranská kotlina – Zamagurie sa v roku 1873 z iniciatívy Antona Döllera a Ediga Berzeviciho zrodil Uhorský Karpatský spolok (Magyarországi Kárpátegyesület). Už o rok neskôr, 2. augusta 1874, boli prijaté prvé stanovy Tatranskej vodcovskej služby.
Do zoznamu tejto prvej organizovanej služby bolo zapísaných 37 horských vodcov, čím sa začalo formovanie horského vodcovstva ako oficiálneho povolania.
O ich odborný rast a vzdelávanie sa staral Dr. Mikuláš Szontagh – na fotografii vľavo. Práve jeho zásluhou vznikol základ pre systematickú prípravu vodcov a etický kódex sprievodcovskej činnosti.
1918 – 1939
Vodcovské povolanie po 1. svetovej vojne
Počas 1. svetovej vojny boli mladí horskí vodcovia povolaní na front. Mnohí sa nevrátili, iní utrpeli trvalé následky a turistický ruch sa zastavil. Po vojne sa vodcovia zapojili do aktivít horského práporu pod vedením majora Václava Dusila – budovali hraničné kamene, cvičili vojakov a podieľali sa na výstavbe chodníkov.
Rozpad Rakúsko-Uhorska priniesol zánik dovtedajších pravidiel pre výkon vodcovskej činnosti. Po vzniku Klubu československých turistov (KČST) prevzal organizovanie služby práve on.
V roku 1921 bol Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska schválený štatút horských vodcov, čím sa opäť obnovil rámec ich činnosti.
Na scénu nastúpila nová generácia vodcov:
Tomáš Budzák, Vojtech Hudyma, Alojz Krupiczer, Pavol Krupinský, Matej Nitsch, Ján Počúvaj ml., Pavol Spitzkopf ml., Štefan Zamkovský.
1945 – 1989
Vodcovské povolanie po 2. svetovej vojne
Druhá svetová vojna opäť preriedila rady horských vodcov – viacerí zahynuli alebo boli odsunutí pre nemeckú národnosť. Po vojne zostali aktívni už len Matej Nitsch, Ján Počúvaj ml. a Štefan Zamkovský.
Po roku 1948 bolo zrušené živnostenské podnikanie a vodcovská činnosť prešla pod štát. Vznikom Tatranského národného parku sa zvýšil záujem o Tatry a v roku 1950 vznikla Tatranská horská služba, ktorá zabezpečovala aj vodenie.
V roku 1957 bol prijatý nový vodcovský poriadok a tarify. Neskôr túto činnosť riadil Oblastný výbor Horskej služby a príjmy sa zdaňovali na mestskom úrade v Starom Smokovci.
Vodcovstvo po novembri 1989
Po nežnej revolúcii padla železná opona a obnovilo sa slobodné podnikanie. Horskí vodcovia sa opäť začali hlásiť k tradícii z roku 1874.
V novembri 1992 bol založený Zväz slovenských horských vodcov s cieľom obnoviť vodcovskú činnosť ako slobodné a uznávané povolanie. Jeho hlavným predstaviteľom sa stal Pavol Rajtár.
Osobnosti tohto obdobia:
Horný rad zľava: Stanislav Samuhel, Štefan Závacky st., Vladimír Tatarka, Milan Hoholík, Pavol Rajtár, Jozef Koršala | Dolný rad: Andrej Mlynár, Marián Tonkovič, Milan Husár, Arno Puškáš, Július Andráši, Ján Hanáček, Eduard Rizsdorfer
1993
Vznik Národnej asociácie horských vodcov SR
Po roku 1989 sa začala práca na novej legislatíve pre slobodný výkon horského vodcovstva. Zväz slovenských horských vodcov sa transformoval na Asociáciu slovenských horských vodcov, ktorá od 3. júna 1993 oficiálne pôsobí ako Národná asociácia horských vodcov Slovenskej republiky (NAHVSR).
Kľúčovým cieľom bolo medzinárodné uznanie a možnosť výkonu povolania v zahraničí, čo viedlo k podaniu žiadosti o vstup do UIAGM – Medzinárodnej únie asociácií horských vodcov.
23. júna 1993 na zasadnutí UIAGM v Sant Nikolas Pavol Rajtár, spolu s Alexandrom Lutzym a Jaroslavom Michalkom, oficiálne predstavili slovenské horské vodcovstvo a podali žiadosť o členstvo.
1993 – 1996
Vznik Spolku horských vodcov Vysoké Tatry
Vodcovia, ktorí podporovali vstup Slovenska do UIAGM, založili 3. júna 1993 občianske združenie Spolok horských vodcov Vysoké Tatry. Jeho cieľom bolo podporiť marketing, zabezpečiť dostatok klientov a vytvoriť zázemie pre slobodný výkon povolania horského vodcu.
Jednou z podmienok členstva v UIAGM bolo zavedenie štandardizovaného vzdelávania. Túto úlohu prevzali práve vodcovia Spolku. Oleg Štulrajter a neskôr Róbert Gálfy viedli technickú komisiu NAHVSR. Výcvik pre mladých vodcov prebiehal v Rakúsku, s použitím prekladov nemeckých materiálov od Alexandra Luztyho. Starší vodcovia sa zapojili do tzv. Grandfather programu, kde sa zoznamovali s novými technikami.
5. októbra 1996 bola NAHVSR na valnom zhromaždení v Zermatte prijatá do UIAGM – Medzinárodnej únie asociácií horských vodcov. Slovenským vodcom sa tým otvorili dvere k slobodnému výkonu ich povolania v celej Európe a vo svete.
1996 - súčasnosť
Činnosť Spolku horských vodcov Vysoké Tatry
Jednou z prvých úloh Spolku po jeho vzniku bolo zviditeľniť horské vodcovstvo ako slobodné povolanie, nezávislé od štátnych inštitúcií ako TANAP či Horská služba. Otvorili kanceláriu pre klientov v budove Čedoku a začali aktívne pracovať na propagácii.
Organizovali premietania horských filmov, vytvorili reklamné materiály, absolvovali výstupy s novinármi a v roku 1995 založili tradíciu podujatia Sviatok horských vodcov, ktoré sa každoročne koná počas letnej sezóny.
Sídlo spolku sa viackrát presúvalo, dnes sa nachádza vo vile Alica v Starom Smokovci.
Za viac než 30 rokov činnosti vodcovia Spolku Horských vodcov Vysoké Tatry odviedli tisícky klientov po Vysokých Tatrách aj vrcholoch Európy.
