Jastrabia veža

Priamo nad Zeleným plesom čnejúca strmá, bájami opradená veža, jedna z charakteristických skalných veží Vysokých Tatier. Posledný vrchol postranného hrebeňa, ktorý vybieha z Belasej veže na V. Od Kopiniakov ju delí Jastrabie sedlo. Horolezcami veľmi obľúbený vrchol, hlavne pre jeho blízkosť a úchvatné pohľady do mohutných stien nad dolinou Zeleného plesa. Z horolezeckého hľadiska sú populárne JV a JZ stena.

JV STENA: Priamo nad Zeleným plesom sa týči skoro do 600 metrovej výšky Jastrabia veža so svojou impozantnou JV stenou. Dolný, skoro 2/3 úsek steny je málo zaujímavý, budovaný zo skalných stupňov prerastených trávami a kosodrevinou, horná tretina steny so svojimi bielymi platňami však prešla do dejín tatranského horolezectva ťažkou cestou Pochylého a Chlumského.

JZ STENA: Stena spadá priamo do Malej Zmrzlej doliny. V prostriedku steny sa tiahne výrazný, hlboký a na mnohých miestach previsnutý komín. Vpravo od tohto komína sú výrazné platne, ktoré v dolnej časti steny prerušujú mohutné strechy, kým vľavo od komína sa tiahnu cez stenu až k vrcholu veže obrovské výlomy a hlboký skalný kút. Hoci táto stena meria len necelých 200 metrov, nahromadením ťažkostí patrí medzi "veľké" tatranské steny.Obe steny vošli do dejín v začiatkoch éry voľného preliezania technických ciest bratmi Coubalovými, P.Ondrejovičom a inými,ale aj tvorenia nových moderných ciest športového charakteru i moderných technických výstupov.Niektoré staršie cesty boli preto citlivo vybavené nitmi.

PRÍSTUP:Od Brnčalovej chaty popri Zelenom plese vľavo po nezn. ceste pod vodopád z Veľkej Zmrzlej doliny. Cez potok a po skalnom pilieri zabezpečenom reťazami na dolný prah Veľkej Zmrzlej doliny. Odtiaľ doprava (skalní mužíci) sledujeme trávnatú vodorovnú lávku. ťažší úsek lávky cez skalnú stienku je zabezpečený reťazami. Po prekonaní lávky dosiahneme morénový prah Malej Zmrzlej doliny. Ešte kúsok hore dolinou a potom doprava, nad okrajom dolinného prahu pod JZ a JV stenu Jastrabej veže (1,5 hod.).Medzi JZ a JV stenou je úzka exponovaná lávka s pomocným lanom.Pod JV platne sa dá dôjsť aj priamo od plesa vpravo, v závere je krátky úsek traverzu (III).

Tatranský ,, pekelník“ - SATAN

Satan je najvyšším končiarom v Hrebeni Bášt, približne uprostred jeho štvorkilometrovej dĺžky. Meria 2421,5 m n. m. a má dva takmer rovnako vysoké vrcholy - severný a južný. Od Čertovho hrbu v masíve Diabloviny ho delí Satanovo sedlo a od Prednej bašty Sedlo nad Červeným žľabom. Z končiarov je veľmi pekný výhľad.    Výstup vedie zo Štrbského Plesa cez Mlynickú dolinu a Zadnú Poľanu až ku Volím plieskam. V tomto mieste odbočíme z turistického chodníka a smerujeme pod západnú stenu masívu Satana. Z tohto miesta už naviazaní na lane traverzujeme jednotlivé žľiabky a stienky a stúpame na hrebeň a na vrchol Satana.