Po hrebeni na vrchol

Gerlachovský štít s hrebeňom, Martinova cesta

Jedným z najkrajších hrebeňov vo Vysokých Tatrách na najvyšší vrchol Slovenskej republiky a strednej Európy. História: Otázka prvého známeno výstupu nie je jednoznačne vyriešená. Častokrát je spomínaný rok 1834 ako prvovýstup novolesnianskym učiteľom Jánom Stillom, avšak on sám túto informáciu často dementoval.  Spočiatku sa chodievalo na štít z Gerlachovského kotla, juhozápadným hrebeňom Kotlového štítu. Prvý výstup z Velickej doliny, cez Velickú próbu, zorganizoval a usmerňoval himalájsky horolezec Mór Déchy v roku 1874. Bol to šiesty známy výstup na Gerlachovský štít. O rok neskôr štôlski vodcovia Ján Pastrnák a Ján Ruman Driečny ml. prví prešli Batizovskou próbou, no až 15. augusta 1877 dostali sa tadiaľ na vrchol s krompašským inžinierom Viktorom Lorencom. Názov "Martinovka"(alebo nesprávne"Martinka") vznikol na základe skutočnosti, že ako prvý prešiel týmto S hrebeňom horský vodca A.Martin 15.8.1905. Výstup vedie najprv Velickou dolinou do Litvorového sedla, kde začínajú lezecké obtiaže. Po naviazaní stúpame priamo hrebeňom cez vrcholy Malá Litvorová veža, Veľká Litvorová veža, Lavínová veža, Lavínový štít, Zadný Gerlach a ďalej na vrchol Gerlachovského štítu.

Vidlový hrebeň

Vidlový hrebeň patrí k najkrajším hrebeňovým túram vo Vysokých Tatrách. Začína výstupom na Lomnický štít z Lomnického sedla. Po krátkom zostupe z vrcholu začína hrebeňové lezenie cez vrcholy Západná Vidlová veža, Veľká Vidlová veža a Východná Vidlová veža a prechádza až na Kežmarský štít. Z vrcholu zostúpime na Skalnaté pleso. 

Soliskový hrebeň

Soliskový hrebeň vybieha na juhovýchod z Fukotského štítu v Krivánskej rázsoche. Meria štyri kilometre a tvorí ho 24 pomenovaných končiarov. Najvyššie je Veľké Solisko. Posledné v hrebeni je Predné Solisko. Jeho mierny svah zaniká tesne nad Štrbským plesom. Hrebeň oddeľuje Furkotskú (na západe) od Mlynickej doliny (na východe). Furkotský potok je prítokom Bieleho Váhu, s ním vteká do Váhu, s Váhom do Dunaja a Dunaj sa vlieva do Čierneho mora. Vody z Mlynice z Mlynickej doliny sa prostredníctvom Popradu a Dunajca dostávajú do Baltského mora. Soliskový hrebeň tvorí teda rozvodnicu dvoch pomorí. 

História: Prechod Soliskového hrebeňa po celej jeho dĺžke vykonali 3. a 10. júna 1906 dvaja známi nemeckí horolezci, geológ, neskorší profesor na vroclavskej univerzite a vedecký pracovník švajčiarskeho inštitútu pre výskum snehu a lavín Gunter Oskar Dyhrenfurth a fyzik, neskorší pedagóg na drážďanskej polytechnike Hermann Rumpelt, ktorý zahynul v švajčiarskych Alpách pri výstupe na Grosser Wehlturm.  

Súčasnosť: Cez Predné Solisko celým hrebeňom až do Bystrej lávky.

Pyšné štíty + Lomnický štít

Náročná hrebeňová túra traverz vrcholov Pyšných štítov s výstupom na Lomnický štít.

Túra začína výstupom Malou Studenou dolinou k Téryho chate. Cez Mačací kotol výstup na hrebeň k Malému Pyšnému štítu a prechod cez Pyšný štít. Po zostupe do Jordánovej štrbiny sa napojíme na výstupovou cestu dr. Karolya Jordána, ktorý s horským vodcom Jánom Franzom st. vystúpil 6. júla 1900 na vrchol Lomnického štítu. Zostup vedie do Lomnického sedla.  

Hrebeň ľadových štítov

Malý Ľadový štít s dvoma vrcholmi SZ 2611 m a JV 2608 m, sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Od Ľadového štítu ho oddeľuje Ladová štrbina a od Širokej veže známy turistický priechod Sedielko, Smerom na JV vysiela dlhý hrebeň ( Malá Ľadová štrbina, Ľadový zub, Zadná Ľadová škára, Ľadový hrb, Predná Ľadová škára, Pfinova kopa), ktorý oddeľuje kotlinu Piatich Spišských plies od dolinky pod Sedielkom. Na západ ešte vysiela krátke Suché rameno. Južná stena Malého Ľadového štítu a jeho JV hrebeňa je obľúbeným horolezeckým terénom s pomerne uzatvorenou históriou.

Ľadový štít je tretím najvyšším vrcholom vo Vysokých Tatrách. Klasická výstupová trasa  cez Ľadového koňa vedie z Téryho chaty do Ľadovej priehyby na hrebeň a cez krátke exponované ľahké lezecké pasáže Ľadového koňa na vrchol..  

Výstupová trasa hrebeňom Malý Ľadový a Ľadový štít vedie z Téryho chaty buď cez sedlo Sedielko alebo Pfinovu kopu na Malý Ľadový štít a exponovaným hrebeňom lezeckej obtiažnosti III UIAA až na vrchol Ľadového štítu.