Soliskový hrebeň

Soliskový hrebeň vybieha na juhovýchod z Fukotského štítu v Krivánskej rázsoche. Meria štyri kilometre a tvorí ho 24 pomenovaných končiarov. Najvyššie je Veľké Solisko - 2412.5 m n.m.. Posledné v hrebeni je Predné Solisko. Jeho mierny svah zaniká tesne nad Štrbským plesom. Hrebeň oddeľuje Furkotskú (na západe) od Mlynickej doliny (na východe). Furkotský potok je prítokom Bieleho Váhu, s ním vteká do Váhu, s Váhom do Dunaja a Dunaj sa vlieva do Čierneho mora. Vody z Mlynice z Mlynickej doliny sa prostredníctvom Popradu a Dunajca dostávajú do Baltského mora. Soliskový hrebeň tvorí teda rozvodnicu dvoch pomorí. 

História:

Prechod Soliskového hrebeňa po celej jeho dĺžke vykonali 3. a 10. júna 1906 dvaja známi nemeckí horolezci, geológ, neskorší profesor na vroclavskej univerzite a vedecký pracovník švajčiarskeho inštitútu pre výskum snehu a lavín Gunter Oskar Dyhrenfurth a fyzik, neskorší pedagóg na drážďanskej polytechnike Hermann Rumpelt, ktorý zahynul v švajčiarskych Alpách pri výstupe na Grosser Wehlturm.

Súčasnosť:

Cez Predné Solisko celým hrebeňom až do Bystrej lávky.

Prevýšenie: 1250 m

Náročnosť:  III

Trvanie:      8 - 10 hodín

Historické informácie použité z knihy Ivan Bohuš st., Tatranské štíty a ľudia, 2010.