Poistenie nákladov na zásah HZS

Od 1.mája 2012 všetci klienti získavajú poistenie nákladov na zásah HZS počas túry s horským vodcom.

Satan 2421,5 m n. m.

 

Satan je najvyšším končiarom v Hrebeni bášť, približne uprostred jeho štvorkilomentrovej dĺžky. Meria 2421,5 m n.m. a má dva takmer rovnako vysoké vrcholy - severný a južný. Od Čertovho hrbu v masíve Diabloviny ho delí Satanovo sedlo a od Prednej bašty Sedlo nad Červeným žľabom. Z končiarov je veľmi pekný výhľad.

 

História:

Najstaršia hodnoverná zmienka o výstupe naň pochádza z čias okolo roku 1880 a jeho aktérmi boi Jan Gwalbert Pawlikowski a goralský vodca Maciej Sieczka. Na štíte sa zastavili v rámci hrebeňovky od Satanovho sedla po Patriu. Nie je ale vôbec vylúčené, že tam boli už pred nimi iní ľudia, možno aj turisti. Prví zimní návštevníci Satana boli Erest Dubke a vodcovia Ján Breuer a Ján Franz st. dňa 12. februára 1906.

Na prelome 19. a 20. storočia sa na svahoch Satana z Mengusovskej doliny kľukatil jednoduchý chodník. Postupne ho zasypalo pohyblivé suťovisko. V janoškovom sprievodcovi z roku 1911 nachádzame ešte jeho opis, vo vydaní z roku 1923 je však už len zmienka, že by mal byť aspoň "vyznačený, keď robeného chodníka niet". 

 

Súčastnosť:

Výstup vedie zo Štrbského plese cez Mlynickú dolinu a Zadnú Poľanu až ku Volím plieskam. V tomto mieste odbočíme z turistického chodníka a smerujeme pod západnu stenu masívu Satana. Z tohto miesta už naviazaní na lane traverzujeme jednotlivé žľiabky a stienky a stúpame na hrebeň a na vrchol Satana.

 

Prevýšenie: 1070 m

 

Náročnosť: ľahká

 

Trvanie: 6 - 8 hodín

 

 

Historické informácie použité z knihy Ivan Bohuš st., Tatranské štíty a ľudia, 2010.